Na hrade sú vystavené repliky poľských korunovačných klenotov

\"Vystavené repliky boli vyhotovené Józefom Walczykom, profesionálnym poľským reštaurátorom a špeciálne zlátené v Krakove. Ako podklad mu slúžili hlavne tri kresby od Józefa Krzysztofa Wernera, ktoré boli spoločne s ďalšími portrétmi, ktoré vytvoril Marcello Bacciarelli, vyhotovené špeciálne pre poľského kráľa v roku 1764. Hrad v Starej Ľubovni bude vystavovať takzvanú korunu Boleslava Chrabrého, ktorá sa oficiálne používala na korunováciu poľských kráľov od roku 1320 až do roku 1764. Ďalej budeme vystavovať korunovačné žezlo a jablko. Súčasťou je aj kópia korunovačného plášťa posledného poľského kráľa Stanislava Augusta, na ktorom je päťdesiat osem výšiviek poľského symbolu, teda poľského orla, \" uviedol pre TASR autor výstavy a správca hradu Ľubovňa Dalibor Mikulik.
Súčasťou dnešnej vernisáže, na ktorej repliky klenotov posvätil dekan tamojšej rímskokatolíckej farnosti Marián Paník, je aj popoludňajší program pre verejnosť s ukážkami palných zbraní a vystúpeniami šermiarskej skupiny Páni Spiša zo Spišského Podhradia a sokoliarskej skupiny sv. Bavonna z Banskej Štiavnice.
Na hrad Ľubovňa, ktorý bol v rokoch 1412 až 1772 súčasťou poľského kráľovstva ako tzv. spišský záloh, previezli korunovačné klenoty a celý kráľovský poklad v roku 1655 po napadnutí poľského kráľovstva Švédmi. Poklad ukryli v útrobách hradu do roku 1661, keď ho previezli späť na kráľovský hrad Wawel v Krakove. V roku 1656 navštívil hrad Ľubovňa samotný kráľ Ján Kazimír. Detailný popis príchodu kráľa na hrad Ľubovňa opisuje vo svojom svetovom bestselleri Potopa Henryk Sienkiewicz.
Zhotovenie vystavených replík poľských korunovačných klenotov finančne podporili mesto Stará Ľubovňa sumou 3400 eur, 2600 eur darovalo občianske združenie Priatelia hradu Ľubovňa a 1000 eur Poľský inštitút v Bratislave. Ľubovnianske múzeum pri realizovaní výstavy spolupracovalo s Kráľovským hradom vo Varšave, Kabinetom rytín Univerzitnej knižnice vo Varšave a Národným múzeom v Krakove.